Pleteršnikov Slovensko-nemški slovar

mota (136)


  1. mǫ́ta, f. der Zeitvertreib, die Unterhaltung; kupiti kaj deci za moto ("muto"), kajk.- Valj. (Rad).
  2. motáč, m. der Haspler, Cig., Jan.
  3. motačíca, f. die Hasplerin, Cig.
  4. motȃłnica, f. die Haspelmaschine, DZ.
  5. motȃłnik, m. die Haspel, die Weife, Mur., V.-Cig., Jan.
  6. motálọ, n. die Haspel, die Weife, Guts.- Cig., C.
  7. motȃnje, n. das Haspeln, das Weifen.
  8. motarnáti se, -ȃm se, vb. impf. = motati se; — prim. zamotarnati se.
  9. motáti, -ȃm, vb. impf. weifen, abwinden, aufwinden; prejo m. z vretena na motovilo; m. se, sich hin und her bewegen, zwecklos hin und her laufen; kaj se tod motaš; — vojska se mota iz loga, das Heer kommt allmählich aus dem Walde, Cig.; — sich in die Länge ziehen, Jan.; — plauschen, schwätzen, Fr., SlGor.- C.; — tudi: mótam in: mǫ́tati, -am.
  10. motȃvəc, -vca, m. der Weifer, Cig., Jan., M.
  11. motȃvhati se, -am se, vb. impf. = nerodno motati se kod, Svet. (Rok.).
  12. motȃvka, f. die Weiferin, Cig., M.
  13. brmóta, f. mürrischer Mensch, Štrek.
  14. brmotáti, -ȃm, vb. impf. murmeln, Štrek.
  15. domotáti, -ȃm, vb. pf. das Haspeln beenden.
  16. drẹmóta, f. 1) die Schläfrigkeit; dremota me ima, der Schlaf kommt mich an, Cig.; njih oči so bile polne dremote, Jap. (Sv. p.); — mrtva d., todesähnlicher Schlaf (torpor), C., Pohl. (Km.); — 2) das früh blühende Labkraut (galium vernum), Medv. (Rok.).
  17. gomotáti, -ȃm, vb. impf. wirr durcheinander mischen, Z.; g. se, sich zu einem wirren Knäuel verschlingen: kače se gomotajo, C.; — prim. homotati.
  18. grmóta, f. heftiges Summen (der Bienen), Danj.- C.
  19. grmotáti, -otȃm, -ǫ́čem, vb. impf. rumpeln, toben, donnern, Fr.- C.
  20. homotár, -rja, m. 1) = sedlar, vzhŠt.; — 2) die Ringelamsel, Levst. (Nauk).
  21. homotáti, -ȃm, vb. impf. verwickeln, verwirren, C., Z., Št.; h. se, sich winden und drehen, C.
  22. hramóta, f. der Wassertümpel: po hramotah so ribe, Barje pri Ljub.
  23. hromóta, f. die Lahmheit, die Lähmung, die Krüppelhaftigkeit, Mur., Cig., Jan., Nov.; die Gebrechlichkeit, C.; — körperliches Gebrechen, V.-Cig., C.; stara hromota, ein altes Leibesgebrechen, Lašče- Levst. (M.); vsak ima kako hromoto na sebi, Svet. (Rok.); h. v križu, die Kreuzlähme, živinska bolezen, Strp.; — h. se imenuje bolezen, če poči koža pod prstom ali pod členom na nogi ljudem, ki hodijo bosi, Tolm.- Štrek. (Let.).
  24. izhomotáti, -ȃm, vb. pf. aus der Verlegenheit ziehen: i. se, sich aus der Verlegenheit ziehen, C., nk.
  25. izmotáti, -ȃm, vb. pf. 1) herauswinden, loswickeln; i. se, sich herauswinden, sich loswickeln; sich herausarbeiten; i. se iz pravde, Z.; — sich entspinnen, sich entwickeln: vojska se bo izmotala iz tega, Cig.; — 2) mit dem Haspeln fertig werden, ausspulen.
  26. izmotávanje, n. das Loswinden, das Loswickeln.
  27. izmotávati, -am, vb. impf. ad izmotati; loswinden, loswickeln.
  28. klamóta, f. der Tölpel, Jan.
  29. klamotáriti, -ȃrim, vb. impf., vzhŠt.- Trst. (Let.); pogl. klamoteriti.
  30. klamotáti, -ȃm, vb. impf. = klamoteriti, quackeln, Jan.
  31. krsmotati, -am, vb. impf. = krslupati, Z.
  32. lomotáti, -otȃm, -ǫ́čem, vb. impf. = lomastiti, C.
  33. momotáti, -otȃm, -ǫ́čem, vb. impf. = mumotati, dumpf reden, C.
  34. mumotáti, -otȃm, -ǫ́čem, vb. impf. brüllen: bik mumoče, C.; — prim. mumljati.
  35. namotáti, -ȃm, vb. pf. irgend eine Menge ( z. B. Garn) aufwinden, aufweifen.
  36. namotávati, -am, vb. impf. ad namotati; aufwinden, aufweifen.
  37. nẹmóta, f. die Stummheit, Levst. (Zb. sp.).
  38. obmotáti, -ȃm, vb. pf. = omotati, Mur.
  39. odmotȃłnica, f. der Fadenabwinder, das Filatorium, Cig.
  40. odmotáti, -ȃm, vb. pf. abwinden, abwickeln, abhaspeln, loshaspeln; evolvieren ( math.), Cig. (T.).
  41. odmotávati, -am, vb. impf. ad odmotati; abhaspeln, abwinden.
  42. ohomotáti, -ȃm, vb. pf. mit dem Kummet versehen, C.
  43. omǫ̑ta, f. 1) die Betäubung, Jan.; — 2) die Verwirrung: o. pameti, C.; — 3) otrov v ribjo lov, betäubender Fischköder (Kockelkörner), Dornberg ( Goriš.)- Erj. (Torb.).
  44. omotáti, -ȃm, vb. pf. 1) um etwas herumwickeln; o. se, sich um etwas schlingen; — 2) umwickeln, umwinden, bewickeln; s sukancem o. kaj, etwas überzwirnen, Cig.
  45. omotávati, -am, vb. impf. ad omotati; 1) herumwinden, herumwickeln; — 2) umwinden, bewickeln.
  46. pomǫ̑ta, f. der Irrthum, das Versehen; po pomoti, aus Versehen.
  47. pomotáti, -ȃm, vb. pf. aufweifen, verwinden, verhaspeln; vso prejo p.
  48. pošumotáti, -ȃm, vb. pf. ein Geräusch machen, Glas.
  49. premǫ̑ta, f. 1) die Irreführung, der Betrug, Cig., C.; — 2) = pomota, der Irrthum, Vod. (Izb. sp.).
  50. premotáti, -ȃm, vb. pf. 1) durchwinden, Cig.; — 2) anders winden, umwinden, Cig.; überhaspeln, überweifen, Z.
  51. presamóta, f. allzugroße Einsamkeit, Vrt.
  52. razhomotáti, -ȃm, vb. pf. abschirren: konje r., C.
  53. razmotáti, -ȃm, vb. pf. aufwickeln; — entwirren; r. zamotano prejo; ( pren.) r. težavno zadevo, nk.
  54. razmotávati, -am, vb. impf. ad razmotati.
  55. romotáti, -otȃm, -ǫ́čem, vb. impf. = ropotati, C., Št.
  56. samóta, f. die Einsamkeit; die Einöde; na samoti; na samotah, in der Einöde, C.
  57. samotár, -rja, m. der Einsame, der Einsiedler, Jan., Nov.- C., nk.
  58. samotȃrəc, -rca, m. 1) der Einsame, der Einsiedler, der Anachoret, Jan.; — 2) navadni s., der gemeine Einsiedlerkrebs o. Bernhardskrebs (pagurus Bernhardus), Erj. (Ž.).
  59. samotaríca, f. die Einsiedlerin, Jan.
  60. samotáriti, -ȃrim, vb. impf. einsam sein, ein einsames Leben, ein Einsiedlerleben führen, Jan., nk.
  61. samotárjenje, n. ein einsames Leben, nk.
  62. samotȃrka, f. die Einsiedlerin, Jan. (H.).
  63. samotárski, adj. Einsiedler-, Jan.; samotarsko življenje, Zora.
  64. samotȃrstvọ, n. das Einsiedlerleben, Z.; — ein einsames Leben, nk.
  65. shomotáti, -ȃm, vb. pf. verwirren, Cig.
  66. sramóta, f. 1) die Schande, die Schmach, der Schimpf; to je sramota! na sramoto postaviti koga, jemanden beschämen, zuschanden machen; = v sramoto pripraviti, Cig.; — 2) moška, ženska s., die männliche, weibliche Scham, C., BlKr.
  67. strmóta, f. die Steile.
  68. šumotȃnje, n. das Rauschen, das Sausen, Cig.
  69. šumotáti, -otȃm, -ǫ́čem, vb. impf. rauschen, sausen.
  70. móta, f. die Finsternis, die Dunkelheit, das Dunkel.
  71. vzmotáti, -ȃm, vb. pf. hinaufrollen, Cig.
  72. zahomotáti, -ȃm, vb. pf. verwickeln, verwirren; z. se, sich verwickeln, sich verwirren; konci (der Zwirn) so se mi zahomotali, BlKr.; z. se v zanke, Ravn.
  73. zamǫ̑ta, f. 1) die Verwickelung, die Verwirrung, Nov.- C.; — 2) = zamuda, Fr.- C.
  74. zamotȃnje, n. die Verwickelung, die Verwirrung, Cig.
  75. zamotánost, f. die Compliciertheit, nk.
  76. zamotarnáti se, -ȃm se, vb. pf. = zamotati se, zaplesti se, Podkrnci- Erj. (Torb.).
  77. zamotáti, -ȃm, vb. pf. 1) verwickeln, verwirren; z. prejo; z. se, sich verwirren: preja se je zamotala; ( fig.) zamotana reč, eine verwickelte, complicierte Sache; — z. se, sich verwickeln; z. se v mrežo; z. se v plašč; ( fig.) sich zu weit einlassen, sich einwirren, Cig.; — 2) einwickeln, einschlagen; v cunje, v papir z. kaj; z. se, sich einwickeln; — sich verpuppen, Cig.
  78. zamotávati, -am, vb. impf. = zamotovati.
  79. zmǫ̑ta, f. 1) die Verirrung, der Irrthum; to je zmota! v zmotah biti; v zmoto zabresti, in einen Irrthum verfallen, Cig.; der Wahn, Cig., Jan.; zmota človeku ne da videti resnice, Cig.; zmota me mami, C.; — 2) das Ärgernis, Trub.- Mik.; — 3) die Missgeburt, C.
  80. 1. zmotáti, -ȃm, vb. pf. abwickeln, abwinden, abhaspeln, abweifen; z. z vretena, abspindeln, Cig.
  81. 2. zmotáti, -ȃm, vb. pf. zusammenwinden, zusammenwickeln, haspeln, weifen, Cig., Jan.; z. v klobček, knäueln, Cig.; z. se v klobček, sich zu einem Knäuel zusammenwickeln; zmotano sesalce, der Rollrüssel, Cig. (T.).
  82. anahronīzəm, -zma, m. pomota glede na čas (dobo), der Anachronismus, Cig. (T.), nk.
  83. čmŕlj, m. 1) die Erdhummel (bombus terrestris); "na Št. Vidski gori razlikujejo čmrlje v maharje, listnarje in zemljarje, a Laščani v mahovce in luknjevce", Erj. (Torb.); čmrlji so veliki in mali pasanci, rjavčki, sivčki, mahovniči, Gor.; — 2) klin, ki se vtakne v prevrtano klop, a nanj se deno na križ stoječe palice, na nje štrena, da se razmota, Vas Krn- Erj. (Torb.).
  84. dołgorę̑pka, f. 1) die Schwanzmeise (Bergmeise) (parus caudatus), Cig., Kr.- Frey. (F.); — die Spitzente (anas acuta), Cig., Kr.- Frey. (F.); — = vrtorepka, die weiße Bachstelze (motacilla alba), C., GBrda; — 2) neka hruška, Šebrelje, Sv. Duh pri Krškem- Erj. (Torb.), C.; die Rattenbirne, Cig.; — neko jabolko, Podkrnci- Erj. (Torb.); — nekaka vinska trta, Vreme v Brkinih- Erj. (Torb.); nekaka črešnja, GBrda- Erj. (Torb.).
  85. drẹmȏtəc, -tca, m. = dremota, Cig., Jan.; pozno je bilo in dremotec nas je grudil, Glas.
  86. grdóta, f. die Abscheulichkeit, M.; die Schmach, Cig., Kast.- C.; grdota in sramota, C.
  87. homatı̑ja, f. die Verwirrung, die Verwickelung; pl. homatije, die Wirren; — nam. homotija? prim. homotati.
  88. hromọ̑st, f. = hromota, Cig., Jan.
  89. izmȃtati, -am, vb. impf. ad izmotati, Erj. ( LjZv.).
  90. košȃrstvọ, n. die Korbmacherei, Cig., nk.; veliko samotarjev v puščavi se je živilo s košarstvom, Cv.
  91. máhati, -am, vb. impf. 1) schwingende Bewegungen machen oder verursachen; schwingen: nepokoj pri uri dobro maha, (wirft gut aus), Cig.; z rokami m., mit den Händen hin- und herfahren; z nogami m., mit den Füßen schlenkern, zappeln; s sabljo m., den Säbel schwingen, mit dem Säbel herumhauen; s klobuki m., die Hüte schwenken; z roko komu m., mit der Hand zuwinken; wedeln: z repom m.; — Wind machen, fachen, Cig., Jan.; — mahati jo, schnell gehen, eilen; — wanken, schwanken; na vse strani m.; — 2) = prejo motati na mahalo, Garn weifen, vzhŠt.- C.; — 3) schlagen: m. se, sich schlagen, fechten; m. po kom (čem), auf jemanden (etwas) losschlagen.
  92. moríłən, -łna, adj. Mord-, mordend, mörderisch, Cig., Jan., nk.; aufreibend, zugrunde richtend: samota je morilna za dušo in telo, Cv.
  93. motljáti, -ȃm, vb. impf. = motati, winden, C.; m. se, sich winden, sich hin und her bewegen (o kačah, ribah), Z.; sich herumtreiben: kaj se tod motljaš? jvzhŠt.; otroci se motljajo, die Kinder haben Händel, C.
  94. motorǫ́žiti, -rǫ̑žim, vb. impf. 1) na motoroge prejo viti, motati, Mariborska ok.- C.; — 2) Radspeichen einsetzen, Mariborska ok.- C.
  95. motǫ̑vsati, -am, vb. impf. 1) = motati, abhaspeln, M., C.; — 2) m. se, wetzend sich drehen, wetzen, M.
  96. namȃtati, -am, vb. impf. ad namotati; aufwinden, Jan.
  97. namǫ̑tək, -tka, m. n. preje, t. j. toliko preje, kolikor se je enkrat namota, das Gewinde, Cig., Jan., Danj.- C.
  98. neozdrávən, -vna, adj. unheilbar, nk.; neozdravna hromota, Levst. (Podk.).
  99. odmȃtati, -am, vb. impf. ad odmotati; = odmotavati: nit se je odmatala, Prip.- Mik.
  100. okomatáti, -ȃm, vb. pf. = ohomotati: anschirren: konja o., Cig.; — o. se, = opraviti se za kako pot (šaljivo), BlKr.

1 101  



  Nova poizvedba      Pripombe      Na vrh strani


Strežnik Inštituta za slov. jezik Fr. Ramovša ZRC SAZU Iskalnik: NEVA