Pleteršnikov Slovensko-nemški slovar
m (12.701-12.800)
-
samovār, -āra, m. die Kochmaschine, bes. die Theemaschine, Cig., Jan., Nov.; — rus.
-
samováti, -ȗjem, vb. impf. einsam sein, ein einsames, eingezogenes Leben führen, Cig., Jan., C., nk., Notr.; isoliert sein, Nov.- C.; Kopitarju se je zdelo, da samuje, Navr. (Kop. sp.); — allein haushalten, Rib.- M.
-
samovelẹ̑vəc, -vca, m. = samovelitelj, Cig.
-
samoveličljívost, f. der Größenwahn, Cig. (T.).
-
samovélik, -íka, adj. allein groß, Mur., Ravn.
-
samovelı̑telj, m. der Dictator, Cig., Vest.
-
samovelı̑teljstvọ, n. die Dictatur, Cig., Vest.
-
samovìd, -vída, m. die Autopsie, Cig. (T.), Nov.- C.
-
samovı̑dəc, -dca, m. der Augenzeuge, Jan., Cig. (T.), C., Svet. (Rok.), nk.
-
samovídən, -dna, adj. autoptisch, Cig.
-
samovı̑dstvọ, n. die Autopsie: po samovidstvu sestavljeni opis, LjZv.
-
samovláda, f. die Alleinherrschaft, die Monarchie, die Autokratie, Cig., Jan.
-
samovladár, -rja, m. der Alleinherrscher, der Monarch, der Autokrat, Cig., Jan., Jes.
-
samovladáriti, -ȃrim, vb. impf. monarchisch o. autokratisch regieren, Cig.
-
samovladárski, adj. autokratisch, monarchisch, Cig., Jan., nk.
-
samovladȃrstvọ, n. die Monarchie, die Alleinherrschaft, die Autokratie, Cig., Jan., nk.
-
samovlȃdəc, -dca, m. der Autokrat, der Monarch, Cig., Jan., C.
-
samovládən, -dna, adj. monarchisch, autokratisch, Cig., Jan.
-
samovlȃdje, n. 1) = samovladarstvo, die Monarchie, Cig.; — 2) = samozakonje, Cig. (T.).
-
samovlȃdka, f. die Selbstherrscherin, Jan.
-
samovlȃdnica, f. die Monarchin, Cig., Jan.
-
samovlȃdnik, m. der Alleinherrscher, der Monarch, Cig., Jan.
-
samovlȃdstvọ, n. = samovladarstvo, Cig.
-
samovlástən, -stna, adj. eigenberechtigt, Cig., Levst. (Pril.), DZ.; ( stsl.); — eigenmächtig, selbständig, unabhängig, Cig., C.; samovlastna država, ein unabhängiger Staat, Jes.
-
samovlástnost, f. die Selbständigkeit, die Unabhängigkeit, Cig.
-
samovǫ́lja, f. der Eigenwille, Cig. (T.); der Eigensinn: s. in nepokorščina, Jsvkr.; — die Willkür, C., Z.
-
samovǫ́ljən, -ljna, adj. 1) eigenwillig, Cig. (T.), Levst. (Zb. sp.); eigensinnig, Cig., M.; trdi, samovoljni grešniki, Krelj; s. ino nepokoren, Jsvkr.; — willkürlich, Cig., Jan., nk.; samovoljno vladanje, die Willkürherrschaft, Cig.; — muthwillig, Cig., Jan., C.; — 2) = radovoljen, freiwillig, Mur.
-
samovǫ́ljnost, f. 1) der Eigenwille, der Selbstwille, Cig.; der Eigensinn, Mur.; pregrešiti iz hudobne samovoljnosti, Jsvkr.; — die Willkür, die Willkürlichkeit, Cig., Jan., nk.; — der Muthwille, die Muthwilligkeit, Dalm.- Cig., Jan.; — 2) = radovoljnost, die Freiwilligkeit, Mur.
-
samovǫ̑ljstvọ, n. die Willkür, Raič ( Let.), Levst. (Nauk).
-
samovòz, -vǫ́za, m. die Locomotive, Cig., Jan., h. t.- Cig. (T.), DZ.
-
samovrȃtəc, -tca, m. der Fichtenspargel (monotropa hypopitys), Tuš. (B.).
-
samovrátən, -tna, adj. eigensinnig, trotzig, C.; — prim. trdovraten.
-
samovrátnost, f. der Eigensinn, C.
-
samozadovǫ́ljən, -ljna, adj. selbstzufrieden, nk.
-
samozadovǫ́ljnost, f. die Selbstzufriedenheit, nk.
-
samozaklǫ́pən, -pna, adj. selbstschließend, Jan. (H.).
-
samozakǫ̑nje, n. die Autonomie, Jan., Cig. (T.), Levst. (Nauk).
-
samozakǫ́nski, adj. autonom, Cig. (T.).
-
samozakǫ̑nstvọ, n. die Autonomie, Cig., Jan.
-
samozapȃdnica, f. = samopadnica, das Fallschloss, Cig.
-
samozastǫ̑pstvọ, n. die Selbstvertretung, DZ.
-
samozatȃja, f. die Selbstverleugnung, Cv.
-
samozatajevȃnje, n. = samozataja, nk.
-
samozavẹ̑st, f. das Selbstbewusstsein, nk.
-
samozavẹ́stən, -stna, adj. selbstbewusst, nk.
-
samozdrávnost, f. die Heilkraft der Natur, Cig. (T.).
-
samozlǫ́žən, -žna, adj. einsilbig: samozložni jeziki, isolierende Sprachen, Cig. (T.).
-
samozòr, -zóra, m. die Selbstschau, Jan.
-
samozȓnəc, -nca, m. neka vrsta fižola, LjZv.
-
samozveličáłən, -łna, adj. alleinseligmachend, Cig.
-
samožìg, -žíga, m. der Selbstzünder, Cig., Jan.; (-žeg, h. t.- Cig. [T.]).
-
sámski, adj. ledig: s. biti, Junggeselle sein, Cig.; samski stan, der ehelose Stand; samskega stanu, ledig; Oj samski stan, Veseli dan! Npes.- Vod. (Pes.); samska postelja, ein einspänniges, einschläferiges Bett, V.-Cig.; — samski ( adv.), unvermählt: s. živeti, Zora.
-
sámsov, m. der Bullenbeißer, Erj. (Ž.); — prim. samosov.
-
sȃmstvọ, n. der ehelose Stand, Cig.
-
sámščina, f. das Alleinsein: le hitro hodi, kajti mi samščina že preseda, LjZv.
-
sȃmši, adv. allein, einzeln, einsam, Cig., Jan.; Samši bo Milica Jagnjeta pasla, Vod. (Pes.); s. hoditi, Z.; na samši in skrivaj, allein und heimlich, Cig., Ravn.
-
samùč, conj. = temuč, temveč, Mik.; nikar — samuč, Rec.- Let.; nikar le pred Bogom, samuč tudi pred vsemi ljudmi, Schönl.; ne more se reči: tukaj je ali tamkaj, samuč on je povsod, Pohl. (Km.); — pogl. semuč.
-
samúriti se, -ȗrim se, vb. impf. finster, trotzig blicken, C.; — prim. somoriti se.
-
sánjəm, sánjma, m. der Jahrmarkt; na žegnanja in sanjme ("sanme") hoditi, Krelj; — prim. sajem, senjem, semenj.
-
sapomèr, -mę́ra, m. der Windmesser, das Anemometer, Jan.
-
sapramìš, interj. Sapperment! Jurč.
-
saramǫ́kəł, -kla, adj., pogl. suromokel.
-
sarkāzəm, -zma, m. zbadljivi zasmeh, der Sarkasmus, Cig. (T.), nk.
-
sasẹ̀m, adv. = sa sem, tu sem, hieher, Kor.- M., C.
-
scẹ̑loma, adv. aus einem Stück: s. delan, Cig. (T.); s. kolo, ein Blockrad, Cig.; — ganz, Mur., Kremp.- C.; — vollinhaltlich, Levst. (Nauk).
-
scímati, -am, vb. pf. = scimiti se, aufkeimen, Mur.; ( nam. vz-).
-
scı̑mək, -mka, m. der Aufschössling, Mur., Cig., Vrtov.- C.; ( nam. vz-).
-
scímiti se, -cı̑mim se, vb. pf. aufkeimen: seme, zrnje se scimi, Cig., Jarn. (Sadj.); ( nam. vz-).
-
scı̑mprati, -am, vb. pf. zusammenzimmern.
-
scmáriti, -im, vb. pf. zusammenschmoren: ali boste že vendar kaj scmarile? LjZv.
-
scȗrkoma, adv. = curkoma, im Strahle (fließend): kri scurkoma teče, Z.
-
sčȃsoma, adv. mit der Zeit, allmählich, Mur., Cig., nk.
-
sčı̑mžati, -am, vb. pf. = izčimžati; mager machen; sčimžan, abgemagert, Z.
-
sčímžiti, -čı̑mžim, vb. pf. = izčimžiti, mager machen: sčimženo telo, abgezehrter Leib, Cig.
-
sčı̑noma, adv. = docela, do konca, ganz: gosenice so zelje sčinoma pojedle, Tolm.- Erj. (Torb.).
-
sčı̑sloma, adv. genau, C.
-
sčı̑stoma, adv. ganz, C.; vse s., Svet. (Rok.).
-
sčmážiti, -čmȃžim, vb. pf. zusammenschmoren: skuhati in s., Zora.
-
sę́dəm, num. sieben; ob sédmih, um sieben Uhr.
-
sedəmdánski, adj. siebentägig, M.
-
sę́dəmdeset, num. siebzig.
-
sedəmdesetę̑r, num. siebzigerlei.
-
sedəmdesetę̑rən, -rna, adj. siebzigfach.
-
sedəmdesetę̑rnat, adj. = sedemdeseteren.
-
sę́dəmdeseti, num. der siebzigste.
-
sedəmdesetlẹ́tən, -tna, adj. siebzigjährig.
-
sedəmdesetlẹ̑tnica, f. 1) die Siebzigjährige, Jan. (H.); — 2) das 70jährige Jubiläum, nk.
-
sedəmdesetlẹ̑tnik, m. der Siebzigjährige, Jan. (H.).
-
sę́dəmkrat, adv. siebenmal.
-
sę́dəmkratən, -tna, adj. siebenmalig.
-
sedəmlẹ́tən, -tna, adj. siebenjährig.
-
sedəmlẹ̑tje, n. die Jahrwoche, Cig.
-
sedəmnájst, num. siebzehn.
-
sedəmnajstę̑r, num. siebzehnerlei.
-
sedəmnajstę̑rən, -rna, adj. siebzehnfach.
-
sedəmnajstę̑rnat, adj. = sedemnajsteren.
-
sedəmnájsti, num. der siebzehnte.
-
sedəmnajstíca, f. der Siebzehner.
-
sedəmnájstič, adv. siebzehntens, zum siebzehntenmal.
-
sedəmnajstína, f. das Siebzehntel.
12.201 12.301 12.401 12.501 12.601 12.701 12.801 12.901 13.001 13.101
Nova poizvedba
Pripombe
Na vrh strani